SOS Bratislavský hrad píše do UNESCO

Autor: Viliam Kanianský | 11.6.2015 o 9:34 | Karma článku: 13,16 | Prečítané:  957x

Občianska iniciatíva "SOS Bratislavský hrad" sa nevzdáva, napriek snahe kauzu skryť pod koberec od kompetentných, píše list do UNESCO a pravdepodobne osloví aj ďalšie medzinárodné organizácie. Prečítajte si znenie.

UNESCO

VEC: Sťažnosť občanov Slovenska proti nakladaniu s veľmi vzácnymi historickými pamiatkami európskeho významu na Slovensku kanceláriou Národnej rady SR a pamiatkovými úradmi, a žiadosť o pomoc pri ich záchrane.

Vážené dámy, vážení páni,

Obraciame sa na Vás ako na medzinárodnú organizáciu s najvyšším kreditom, aby ste váhou svojho mena pomohli zastaviť nám, občanom Slovenska, ničenie historických pamiatok svetového významu.
Ide o významné keltsko – rímske nálezy z obdobia 100 rokov pred Kristom, len nedávno objavené v priestoroch severnej terasy Bratislavského hradu. Archeologický výskum, ktorý sa realizoval od roku 2008 priniesol významné objavy, ktoré posúvajú históriu Bratislavy o niekoľko storočí dozadu. Na Bratislavskom hrade sa totiž našli pozostatky akropoly pravdepodobne najhľadanejšieho mesta keltského kráľovstva Norikum, presne toho, ktoré hľadali archeológovia celé desaťročia na celom území strednej a južnej Európy. Je totiž odôvodnený predpoklad, že to bolo pôvodné Carnuntum, ktorého následníkom sa po jeho zániku stalo neskôr rímske mesto založené v neďalekom dnešnom Bad Deutsch-Altenburgu v Rakúsku.

Keď sa v roku 2008 začala rozsiahla rekonštrukcia a obnova Bratislavského hradu zo zákona sa jej súčasťou stal archeologický výskum. Už vtedy sa na jeho nádvorí objavili stopy monumentálnych stavieb z 1. storočia pred Kristom, v jednej z nich zvyšky unikátnej mozaikovej dlažby. V nasledujúcich rokoch sa na severnej terase hradu odkryli pozostatky ďalších takýchto monumentálnych budov z rovnakého obdobia. V jednej z nich sa na podlahe našiel poklad zlatých a strieborných keltských mincí, ale aj predmety rímskeho pôvodu.
Neboli to žiadne „rozpadnuté múriky s mazanicovou podlahou“, ale rozsiahle halové stavby dosahujúce dĺžku vyše 20 m s masívnymi piliermi, stĺpmi a múrmi, ktoré sa zachovali do výšky aj 2,5 m, s dverovými otvormi, kvalitnými omietkami a terazzovými dlážkami. Bol to celý súbor unikátnych monumentálnych stavieb reprezentatívneho charakteru, ktorý nemá široko ďaleko v strednej Európe páru ani obdobu. Tieto stavby a nálezy sú dokladom priamych diplomaticko-hospodárskych vzťahov, zmluvy s rímskym senátom, misie rímskych architektov a staviteľov, ktorí tu tieto monumentálne a reprezentatívne budovy postavili pre keltskú elitu.
Sú jedinečným svedectvom toho, že v 1. storočí pred Kristom malo keltské mesto - oppidum na území dnešnej Bratislavy, významné kontakty s veľmocou, akou vtedy bola Rímska republika. A Hradný kopec mal vzhľad i funkciu akropoly vtedajších miest v mediteránnej oblasti.
Toľko veľmi stručne k unikátnym archeologickým nálezom na Bratislavskom hrade a k ich mimoriadnemu významu.

Čo sa udialo a čo sa plánuje s týmito objavmi nesmiernej hodnoty?
Obnova Bratislavského hradu sa realizuje do tereziánskej podoby, s replikami stavieb, pseudobarokovou záhradou a pridanou hodnotou podzemných garáží podľa „malebnej“ vizualizácie. Časti unikátnej mozaikovej dlažby z 1. storočia pred Kristom sa tak bezprecedentne ocitli v podzemí nádvoria hradu, kde budú prezentované. Nik ich však už neuvidí z nadhľadu, pretože ich prekrýva mohutná betónová platňa. Navyše od roku 2010 až dodnes sa nenašli prostriedky na ich stabilizáciu a reštaurovanie.
A čo ostatné časti keltsko-rímskych stavieb? Ešte v júni 2014 sa sľubovalo, že sa im výstavba garáží vyhne, budú zachované, chránené a prezentované. V septembri 2014 však už bolo všetko inak! Vraj kolidujú s replikou Zimnej jazdiarne i s vjazdom do podzemných garáží. Ich prezentácia na mieste je preto nerealizovateľná! Prezentovaná v origináli in situ bude len stavba Rím II. Výzvy a podnety z radov odborníkov nenašli odozvu, odpoveď z Kancelárie Národnej rady SR znela, že všetko je v súlade s rozhodnutiami Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Nálezy sú chránené a zabezpečené a stavba sa uskutočňuje pod ich dohľadom.
Začala sa teda urýchlená výstavba, hoci ešte výskum ani oficiálne neskončil! Národná rada reagovala až na tlak verejnosti a občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad v marci tohto roku, kedy zvolala odborné grémium, zložené z odborníkov Národnej rady SR a odborníkov zastupujúcich SOS Bratislavský hrad. Boli v ňom zastúpení archeológovia, architekti, reštaurátori.
V čase rokovania odborného grémia, 17. marca 2015, ktoré zvolal predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini boli dve zo zachovaných unikátnych stavieb – Rím I a II zasypané, v tesnej blízkosti obetónované a vedľa sa hĺbil ťažkými strojmi priestor pre garáže.
Horšie dopadla stavba Rím VII. S jej prezentáciou na mieste sa nepočítalo, takže jeden jej 17 m dlhý múr bol pozdĺžne rozpílený a jeho celá spodná časť bola vybúraná pre vjazd do garáží. Rovnako bola odbúraná časť druhého múru a jeden z pilierov bol rozpílený a transferovaný.
V stavbe Rím I. bolo vybudované schodisko pre účinkujúcich do budúcej sály v replike tereziánskej Zimnej záhrady.
Na grémiu sa však predsa podarilo zhodnúť v názore, že tieto, aj keď okyptené nehnuteľné nálezy (z časti poškodené neodborným zásahom) majú byť prezentované in situ pod krycími objektmi.
Dialóg mal pokračovať, ale napriek výzvam zo strany aktivistov a občanov, k žiadnemu pokračovaniu dialógu nedošlo. Namiesto toho sme dostali ako jedinú konkrétnu odpoveď už zmienenú „Analýzu alternatívnych návrhov“, kde sú už bez diskusie, ale údajne na základe výstupov z odborného grémia a návrhu spracovaného a posúdeného komisiou Krajského pamiatkového úradu spôsoby prezentácie originálov nehnuteľných archeologických nálezov in situ.

Teraz len krátko k navrhovaným spôsobom ich prezentácie, pretože návrhy sa dogmaticky pridŕžajú už pôvodného zámeru nadradenia replík tereziánskych stavieb a pseudobarokovej záhrady nad originálnymi pamiatkami mimoriadnej hodnoty.
V prípade unikátne zachovanej rozmernej stavby Rím II. aj s podlahou a základovými bázami pre osem stĺpov, sa počíta s jej prezentáciou pod zemou prekrytím betónovým stropom, ktorý ponesie aj vysoký ohradový múr pseudobarokovej záhrady.
Detaily nepoznáme, ale už z pripojeného prierezu je jednoznačne zrejmé, že pri pôdorysných rozmeroch a obmedzenej výške prekrytia toto riešenie vôbec neposkytuje deklarovaný „prirodzený uhol pohľadu, pri ktorom vynikne priestorová modelácia nálezu“, a už vôbec nezodpovedá malebnej vizualizácii budúcej prezentácie.
V prípade stavby Rím I. pod replikou Zimnej jazdiarne uspôsobenej na viacúčelovú sálu sa predkladá, zrealizovať nad nálezom strojne odklápaciu podlahu, ktorá by mala umožniť spolu s posuvným hľadiskom jednoduchú zmenu usporiadania sály - stupňovité hľadisko, rovná podlaha i prípadnú občasnú prezentácia nálezu. O adekvátnosti takéhoto riešenia prezentácie tohto unikátneho nálezu si urobte obraz sami, aký to môže mať vplyv na jeho stav a zachovanie, ak sa v priestore pamiatky „vďaka“ kultúrnym a iným podujatiam bude neustále meniť teplota, vlhkosť, žiarenie. A ešte jedna „maličkosť“ - východný múr repliky jazdiarne prekrýva múr keltsko-rímskej stavby, síce tak, ako to bolo aj pôvodne v 18. storočí, ale spolu so schodiskom pre účinkujúcich ešte viac okliešťuje už i tak okyptený originál.
Napokon v prípade stavby Rím VII. sa v súlade s odporúčaním odborného grémia navrhuje prezentovať už značne degradovaný originál nálezu (detaily jeho rekonštrukcie nepoznáme) pod navrhovaným krycím objektom. Bude spojený s takzvaným catteringovým priestorom jazdiarne pre zlepšenie priestorového komfortu návštevníkov podujatí.
Ako sme spomínali, v prípade nálezu Rím VII. Prišlo k jednému z najväčších deštrukčných zásahov do keltsko – rímskej pamiatky, priložené fotografie vravia za všetko. Rovnako deštrukčne sa investor – kancelária Národnej rady SR zachovala aj k nálezu Rím IV., ktorý zlikvidovala úplne, nálezy Rím III. a Rím V. nevieme vďaka zákazu vstupu na stavbu vôbec zhodnotiť.

Vážené dámy, vážení páni,
My, občania Slovenskej republiky sa preto obraciame na Vás, ako na organizáciu s najvyšším morálnym kreditom, o pomoc.
Keď sme my, občania, vo februári vstupovali do boja o pamiatky na Bratislavskom hrade, bola to len partia jedenástich, archeológiou nie príliš pobozkaných ľudí. Ale mali sme odvahu, a tlak hypertonika. Čím viac sme sa od archeológov a geológov dozvedali, stúpal stále viac a viac.

Naša vlastná národná rada skúša, koľko vydržíme, a nechce pochopiť, že sa hneváme! Hneváme sa na to, že zatajovali tomuto národu, aké vzácne sú a boli historické nálezy na Bratislavskom hrade, ktoré posunuli našu históriu o pár storočí dozadu. Že to, čo odbagrovali v mene zbytočných garáží, bola samotná časť akropoly mesta, ktoré sem Keltom prišlo vybudovať niekoľko tisíc staviteľov až z bájneho Ríma.
Tí ktorí si nectia históriu, vyslovene barbarsky, ako Taliban či Islamský štát, zlikvidovali časť nálezov, takmer o 200 rokov starších ako Rímske Koloseum. A to tu ani vojnu nemáme.
Zlikvidovali pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty len preto, aby miesto nich postavili 222 predražených betónových garáží, vraj pre naše predsedníctvo v Európskej únii v roku 2016. To všetko národu zamlčali. To ostatné zahmlili tak, že ani novinári nevedeli o aké vzácne nálezisko ide.
Bez verejných súťaží, bez dodržiavania zákonných nariadení, bez úcty k Národnej kultúrnej pamiatke. K pamiatke, ktorá, nebyť týchto zásahov, možno mohla byť zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vážené dámy, vážení páni,
Žiadame Vás o pomoc v mene pamiatok minimálne stredoeurópskeho významu. Pomôžte nám svojim medzinárodným kreditom, odbornosťou a vážnosťou zachrániť to, čo nepatrí len Slovensku, ale celej Európe. Pomôžte zachrániť tieto jedinečné archeologické nálezy.
V prílohe našej žiadosti Vám zasielame fotodokumentáciu nálezov, aj fotodokumentáciu devastačných zásahov stavebníkov.
Prosíme, pomôžte nám zachrániť to, čo z pamiatok ešte zostalo.

Za všetkých občanov Slovenskej republiky

Občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?