SOS Bratislavský hrad píše do UNESCO

Autor: Viliam Kanianský | 11.6.2015 o 9:34 | Karma článku: 13,16 | Prečítané:  990x

Občianska iniciatíva "SOS Bratislavský hrad" sa nevzdáva, napriek snahe kauzu skryť pod koberec od kompetentných, píše list do UNESCO a pravdepodobne osloví aj ďalšie medzinárodné organizácie. Prečítajte si znenie.

UNESCO

VEC: Sťažnosť občanov Slovenska proti nakladaniu s veľmi vzácnymi historickými pamiatkami európskeho významu na Slovensku kanceláriou Národnej rady SR a pamiatkovými úradmi, a žiadosť o pomoc pri ich záchrane.

Vážené dámy, vážení páni,

Obraciame sa na Vás ako na medzinárodnú organizáciu s najvyšším kreditom, aby ste váhou svojho mena pomohli zastaviť nám, občanom Slovenska, ničenie historických pamiatok svetového významu.
Ide o významné keltsko – rímske nálezy z obdobia 100 rokov pred Kristom, len nedávno objavené v priestoroch severnej terasy Bratislavského hradu. Archeologický výskum, ktorý sa realizoval od roku 2008 priniesol významné objavy, ktoré posúvajú históriu Bratislavy o niekoľko storočí dozadu. Na Bratislavskom hrade sa totiž našli pozostatky akropoly pravdepodobne najhľadanejšieho mesta keltského kráľovstva Norikum, presne toho, ktoré hľadali archeológovia celé desaťročia na celom území strednej a južnej Európy. Je totiž odôvodnený predpoklad, že to bolo pôvodné Carnuntum, ktorého následníkom sa po jeho zániku stalo neskôr rímske mesto založené v neďalekom dnešnom Bad Deutsch-Altenburgu v Rakúsku.

Keď sa v roku 2008 začala rozsiahla rekonštrukcia a obnova Bratislavského hradu zo zákona sa jej súčasťou stal archeologický výskum. Už vtedy sa na jeho nádvorí objavili stopy monumentálnych stavieb z 1. storočia pred Kristom, v jednej z nich zvyšky unikátnej mozaikovej dlažby. V nasledujúcich rokoch sa na severnej terase hradu odkryli pozostatky ďalších takýchto monumentálnych budov z rovnakého obdobia. V jednej z nich sa na podlahe našiel poklad zlatých a strieborných keltských mincí, ale aj predmety rímskeho pôvodu.
Neboli to žiadne „rozpadnuté múriky s mazanicovou podlahou“, ale rozsiahle halové stavby dosahujúce dĺžku vyše 20 m s masívnymi piliermi, stĺpmi a múrmi, ktoré sa zachovali do výšky aj 2,5 m, s dverovými otvormi, kvalitnými omietkami a terazzovými dlážkami. Bol to celý súbor unikátnych monumentálnych stavieb reprezentatívneho charakteru, ktorý nemá široko ďaleko v strednej Európe páru ani obdobu. Tieto stavby a nálezy sú dokladom priamych diplomaticko-hospodárskych vzťahov, zmluvy s rímskym senátom, misie rímskych architektov a staviteľov, ktorí tu tieto monumentálne a reprezentatívne budovy postavili pre keltskú elitu.
Sú jedinečným svedectvom toho, že v 1. storočí pred Kristom malo keltské mesto - oppidum na území dnešnej Bratislavy, významné kontakty s veľmocou, akou vtedy bola Rímska republika. A Hradný kopec mal vzhľad i funkciu akropoly vtedajších miest v mediteránnej oblasti.
Toľko veľmi stručne k unikátnym archeologickým nálezom na Bratislavskom hrade a k ich mimoriadnemu významu.

Čo sa udialo a čo sa plánuje s týmito objavmi nesmiernej hodnoty?
Obnova Bratislavského hradu sa realizuje do tereziánskej podoby, s replikami stavieb, pseudobarokovou záhradou a pridanou hodnotou podzemných garáží podľa „malebnej“ vizualizácie. Časti unikátnej mozaikovej dlažby z 1. storočia pred Kristom sa tak bezprecedentne ocitli v podzemí nádvoria hradu, kde budú prezentované. Nik ich však už neuvidí z nadhľadu, pretože ich prekrýva mohutná betónová platňa. Navyše od roku 2010 až dodnes sa nenašli prostriedky na ich stabilizáciu a reštaurovanie.
A čo ostatné časti keltsko-rímskych stavieb? Ešte v júni 2014 sa sľubovalo, že sa im výstavba garáží vyhne, budú zachované, chránené a prezentované. V septembri 2014 však už bolo všetko inak! Vraj kolidujú s replikou Zimnej jazdiarne i s vjazdom do podzemných garáží. Ich prezentácia na mieste je preto nerealizovateľná! Prezentovaná v origináli in situ bude len stavba Rím II. Výzvy a podnety z radov odborníkov nenašli odozvu, odpoveď z Kancelárie Národnej rady SR znela, že všetko je v súlade s rozhodnutiami Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Nálezy sú chránené a zabezpečené a stavba sa uskutočňuje pod ich dohľadom.
Začala sa teda urýchlená výstavba, hoci ešte výskum ani oficiálne neskončil! Národná rada reagovala až na tlak verejnosti a občianskej iniciatívy SOS Bratislavský hrad v marci tohto roku, kedy zvolala odborné grémium, zložené z odborníkov Národnej rady SR a odborníkov zastupujúcich SOS Bratislavský hrad. Boli v ňom zastúpení archeológovia, architekti, reštaurátori.
V čase rokovania odborného grémia, 17. marca 2015, ktoré zvolal predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini boli dve zo zachovaných unikátnych stavieb – Rím I a II zasypané, v tesnej blízkosti obetónované a vedľa sa hĺbil ťažkými strojmi priestor pre garáže.
Horšie dopadla stavba Rím VII. S jej prezentáciou na mieste sa nepočítalo, takže jeden jej 17 m dlhý múr bol pozdĺžne rozpílený a jeho celá spodná časť bola vybúraná pre vjazd do garáží. Rovnako bola odbúraná časť druhého múru a jeden z pilierov bol rozpílený a transferovaný.
V stavbe Rím I. bolo vybudované schodisko pre účinkujúcich do budúcej sály v replike tereziánskej Zimnej záhrady.
Na grémiu sa však predsa podarilo zhodnúť v názore, že tieto, aj keď okyptené nehnuteľné nálezy (z časti poškodené neodborným zásahom) majú byť prezentované in situ pod krycími objektmi.
Dialóg mal pokračovať, ale napriek výzvam zo strany aktivistov a občanov, k žiadnemu pokračovaniu dialógu nedošlo. Namiesto toho sme dostali ako jedinú konkrétnu odpoveď už zmienenú „Analýzu alternatívnych návrhov“, kde sú už bez diskusie, ale údajne na základe výstupov z odborného grémia a návrhu spracovaného a posúdeného komisiou Krajského pamiatkového úradu spôsoby prezentácie originálov nehnuteľných archeologických nálezov in situ.

Teraz len krátko k navrhovaným spôsobom ich prezentácie, pretože návrhy sa dogmaticky pridŕžajú už pôvodného zámeru nadradenia replík tereziánskych stavieb a pseudobarokovej záhrady nad originálnymi pamiatkami mimoriadnej hodnoty.
V prípade unikátne zachovanej rozmernej stavby Rím II. aj s podlahou a základovými bázami pre osem stĺpov, sa počíta s jej prezentáciou pod zemou prekrytím betónovým stropom, ktorý ponesie aj vysoký ohradový múr pseudobarokovej záhrady.
Detaily nepoznáme, ale už z pripojeného prierezu je jednoznačne zrejmé, že pri pôdorysných rozmeroch a obmedzenej výške prekrytia toto riešenie vôbec neposkytuje deklarovaný „prirodzený uhol pohľadu, pri ktorom vynikne priestorová modelácia nálezu“, a už vôbec nezodpovedá malebnej vizualizácii budúcej prezentácie.
V prípade stavby Rím I. pod replikou Zimnej jazdiarne uspôsobenej na viacúčelovú sálu sa predkladá, zrealizovať nad nálezom strojne odklápaciu podlahu, ktorá by mala umožniť spolu s posuvným hľadiskom jednoduchú zmenu usporiadania sály - stupňovité hľadisko, rovná podlaha i prípadnú občasnú prezentácia nálezu. O adekvátnosti takéhoto riešenia prezentácie tohto unikátneho nálezu si urobte obraz sami, aký to môže mať vplyv na jeho stav a zachovanie, ak sa v priestore pamiatky „vďaka“ kultúrnym a iným podujatiam bude neustále meniť teplota, vlhkosť, žiarenie. A ešte jedna „maličkosť“ - východný múr repliky jazdiarne prekrýva múr keltsko-rímskej stavby, síce tak, ako to bolo aj pôvodne v 18. storočí, ale spolu so schodiskom pre účinkujúcich ešte viac okliešťuje už i tak okyptený originál.
Napokon v prípade stavby Rím VII. sa v súlade s odporúčaním odborného grémia navrhuje prezentovať už značne degradovaný originál nálezu (detaily jeho rekonštrukcie nepoznáme) pod navrhovaným krycím objektom. Bude spojený s takzvaným catteringovým priestorom jazdiarne pre zlepšenie priestorového komfortu návštevníkov podujatí.
Ako sme spomínali, v prípade nálezu Rím VII. Prišlo k jednému z najväčších deštrukčných zásahov do keltsko – rímskej pamiatky, priložené fotografie vravia za všetko. Rovnako deštrukčne sa investor – kancelária Národnej rady SR zachovala aj k nálezu Rím IV., ktorý zlikvidovala úplne, nálezy Rím III. a Rím V. nevieme vďaka zákazu vstupu na stavbu vôbec zhodnotiť.

Vážené dámy, vážení páni,
My, občania Slovenskej republiky sa preto obraciame na Vás, ako na organizáciu s najvyšším morálnym kreditom, o pomoc.
Keď sme my, občania, vo februári vstupovali do boja o pamiatky na Bratislavskom hrade, bola to len partia jedenástich, archeológiou nie príliš pobozkaných ľudí. Ale mali sme odvahu, a tlak hypertonika. Čím viac sme sa od archeológov a geológov dozvedali, stúpal stále viac a viac.

Naša vlastná národná rada skúša, koľko vydržíme, a nechce pochopiť, že sa hneváme! Hneváme sa na to, že zatajovali tomuto národu, aké vzácne sú a boli historické nálezy na Bratislavskom hrade, ktoré posunuli našu históriu o pár storočí dozadu. Že to, čo odbagrovali v mene zbytočných garáží, bola samotná časť akropoly mesta, ktoré sem Keltom prišlo vybudovať niekoľko tisíc staviteľov až z bájneho Ríma.
Tí ktorí si nectia históriu, vyslovene barbarsky, ako Taliban či Islamský štát, zlikvidovali časť nálezov, takmer o 200 rokov starších ako Rímske Koloseum. A to tu ani vojnu nemáme.
Zlikvidovali pamiatky nevyčísliteľnej hodnoty len preto, aby miesto nich postavili 222 predražených betónových garáží, vraj pre naše predsedníctvo v Európskej únii v roku 2016. To všetko národu zamlčali. To ostatné zahmlili tak, že ani novinári nevedeli o aké vzácne nálezisko ide.
Bez verejných súťaží, bez dodržiavania zákonných nariadení, bez úcty k Národnej kultúrnej pamiatke. K pamiatke, ktorá, nebyť týchto zásahov, možno mohla byť zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Vážené dámy, vážení páni,
Žiadame Vás o pomoc v mene pamiatok minimálne stredoeurópskeho významu. Pomôžte nám svojim medzinárodným kreditom, odbornosťou a vážnosťou zachrániť to, čo nepatrí len Slovensku, ale celej Európe. Pomôžte zachrániť tieto jedinečné archeologické nálezy.
V prílohe našej žiadosti Vám zasielame fotodokumentáciu nálezov, aj fotodokumentáciu devastačných zásahov stavebníkov.
Prosíme, pomôžte nám zachrániť to, čo z pamiatok ešte zostalo.

Za všetkých občanov Slovenskej republiky

Občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajný odborár: Útočiť na ženu od chrbta nie je normálny zákrok

Ak by mali policajti kvalitnú výbavu, počet incidentov by klesol, tvrdí policajný odborár MARIÁN MAGDOŠKO.

DOMOV

Kaliňák nepovažuje sotenie ženy za podstatné, nová ombudsmanka to skúma

Policajný prezident Tibor Gašpar chce zlepšiť psychickú prípravu policajtov.

KOMENTÁRE

Dni Islamského štátu sú takmer spočítané, ale teror v Európe nezmizne

Radikálni bojovníci sa vracajú do Európy.


Už ste čítali?